• • 

• • Medzinárodný deň mlieka 21.5.2024

  • Medzinárodný deň mlieka 21.5.2024

    

    

    

    

    

• • 

• • Svetový deň výživy 2023

  •  

     

    

    

    

• • 

• • 16. október - Svetový deň potravy

  • • 16. október bol ako Svetový deň potravy vyhlásený v roku 1979 na konferencii Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO – Food and Agriculture Organisation of the United)
    • Svetová zdravotnícka organizácia si ho začala pripomínať od roku 1981
    • je uznávaný vo viac ako 150 krajinách po celom svete, vrátane Slovenska
    • jeho úlohou je informovať verejnosť o aktivitách FAO a zvyšovať povedomie o problematike dostupnosti potravín v niektorých krajinách
    • každoročne poukazuje na problematiku nedostatku a dostupnosti potravín vo svete, a tiež problematiku globálnej potravinovej bezpečnosti
    • vo svete ešte stále existujú obrovské rozdiely v dostupnosti potravín; kým jedni majú potravy dostatok, iní zomierajú od hladu
    • ľudia by sa mali zamyslieť nad konzumovanou stravou, potravinami neplytvať, no nemali by šetriť na kvalite potravín

    Potrava a význam jej zložiek

    • potrava (strava) je látka, ktorú organizmus príjma pre zabezpečenie svojej výživy (energie)
    • základné zložky potravy sú bielkoviny, tuky, cukry, minerálne látky, vitamíny a stopové prvky
    • racionálne zložená strava by mala obsahovať primerané množstvo týchto základných zložiek
    • množstvo energie, ktoré musí človek v potrave prijímať závisí od pohlavia, veku, telesnej výšky a váhy, ale tiež od druhu vykonávanej práce
    • časť prijatých živín použije organizmus k rastu, časť na krytie energetických potrieb a zvyšok ukladá „do zásoby“
    • potrava by mala spĺňať 5 základných požiadaviek:
      • 1. musí byť kaloricky výdatná
      • 2. musí zachovávať optimálny pomer medzi príjmom cukrov, tukov a bielkovín
      • 3. musí byť biologicky hodnotná, t.j. musí obsahovať nevyhnutné aminokyseliny (bielkoviny živočíšneho pôvodu, ktoré sú hodnotnejšie ako bielkoviny rastlinného pôvodu)
      • 4. musí obsahovať nevyhnutné množstvo vitamínov
      • 5. musí obsahovať nevyhnutné množstvo minerálnych látok

    ZDROJ: https://www.ruvzpp.sk/aktuality-a-novinky/16-oktober-svetovy-den-potravy/

    Pridané: 8.10.2021

    
    

Zloženie potravy

• • Bielkoviny
  • • sú nenahraditeľnou zložkou potravy,
    • mali by tvoriť asi 15% dennej dávky potravy; deti, dospievajúca mládež, tehotné ženy a chorí majú vyššiu bielkovinovú potrebu,
    • sú hlavnou stavebnou látkou živých organizmov – buniek a tkanív,
    • organizmus si ich nedokáže ukladať do zásoby,
    • v procese trávenia sa bielkoviny rozkladajú na jednotlivé aminokyseliny,
    • živočíšne bielkoviny sú plnohodnotnejšie, obsahujú nenahraditeľné aminokyseliny; ich zdrojom sú mlieko, vajíčka, pečeň, srdce, mäso, ryby,
    • rastlinné bielkoviny sú menej hodnotné ako živočíšne (výnimku tvorí sója); ich zdrojom sú obilie a strukoviny
• • Cukry (sacharidy)
  • • sú základným zdrojom energie, nevyhnutné pre metabolizmus buniek,
    • mali by tvoriť 55 – 65% dennej dávky potravy,
    • pred vstrebávaním sa v tráviacom trakte sú rozkladané enzýmami na jednoduché cukry,
    • prenikanie cukrov do bunky riadi hormón inzulín,
    • dôležitou rezervou sacharidov v organizme je glykogén – živočíšny škrob uložený v pečeni a vo svaloch (pri zvýšenej námahe alebo chorobe je glykogén uvoľňovaný a rozkladaný na sacharidy),
    • pri nedostatočnom prívode sacharidov v potrave sa zásoba glykogénu nevyčerpáva úplne, ale získava sa premenou z tukov a aminokyselín
• • Tuky (lipidy)
  • • sú dôležité pre vstrebávanie vitamínov rozpustných v tukoch (A, D, E, K),
    • mali by tvoriť asi 20 – 30% dennej dávky potravy,
    • majú v organizme niekoľko funkcií:
      • 1.. energetická - ich energetická pohotovosť je síce menšia než u sacharidov, ale tukové tkanivo je dlhodobou rezervou pre uvoľňovanie energie,
      • 2. stavebná - tuky sa spájajú s bielkovinami a sú súčasťou bunkových membrán, tiež sú základom niektorých hormónov,
      • 3. ochranná - lipidy sú zlým vodičom tepla, čím chránia organizmus pred tepelnými stratami
• • Vitamíny
  • • telo ich získava z potravy a väčšinu z ich si nedokáže vytvoriť,
    • vitamín A je dôležitý pre správnu funkciu kostného a zubného tkaniva, taktiež aj pre pokožku a zrak; jeho zdrojom sú mlieko, vaječný žĺtok, pečeň, rybí tuk, farebná zelenina - najmä mrkva ,
    • vitamín B = skupina vitamínov dôležitá pre všetky metabolické procesy; zdrojom sú kvasnice a pečeň,
    • vitamín C je dôležitý pre syntézu a údržbu spojivového tkaniva; zdrojom sú hlavne citrusové plody, paradajky a zelená zelenina,
    • vitamíny C a B sú rozpustné vo vode,
    • vitamín E je potrebný najmä pre pleť a funkciu mozgu, podporuje činnosť pohlavných žliaz a správny priebeh tehotenstva; zdrojom je hlavne listová zelenina, orechy a obilné klíčky,
    • vitamín D je využitý pre regulovanie metabolickej aktivity a hustoty kostného tkaniva; hlavným zdrojom je slnečné žiarenie, ale tiež maslo, mlieko a ryby,
    • vitamín K je nevyhnutný hlavne pre zrážanie krvi a pri rekonvalescencii; zdrojom je listová zelenina a kvasnice
• • Minerálne látky
    
  • • sú nahromadené v kostiach a zuboch, v krvi udržujú stály osmotický tlak,
    • dôležité sú hlavne sodík, vápnik (kosti, zuby), železo (stavba hemoglobínu) VLÁKNINA,
    • je nestráviteľný zvyšok rastlinnej potravy, ktorá prechádza črevom,
    • nemá nijakú energetickú hodnotu,
    • je základom správnej činnosti čriev,
    • hlavným zdrojom sú celozrnné obilniny, ovocie a zelenina

    Zdroj: https://www.ruvzpp.sk/aktuality-a-novinky/16-oktober-svetovy-den-potravy/

• • Svetový deň výživy 16. október

  • Hlavným posolstvom tohtoročného Svetového dňa potravy je "Zdravou výživou pre svet bez hladu"

    Svetová organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo FAO každoročne oslavuje Svetový deň potravy s cieľom pripomenúť si jej založenie a predovšetkým spojiť svet v aktivitách, ktoré podporujú celosvetové povedomie o význame potravy pre človeka, ako aj vo vytváraní a podporovaní opatrení, ktoré zabezpečia potravinovú bezpečnosť a výživnú stravu pre všetkých. Vývojom a výrazným pokrokom sa strava človeka, jej kvantitatívne, ako aj kvalitatívne možnosti, dostali na veľmi vysokú úroveň. Vyspelé krajiny majú takmer neobmedzený prístup k potravinám, ako aj možnosti ich výberu. To sa pre mnohých ľudí stáva kritické. Obezita - jeden z hlavných rizikových faktorov pre vznik mnohých závažných až smrteľných ochorení, trápi mnohých obyvateľov práve týchto krajín. Veľkým protikladom je fakt, že máme stále na našej planéte mnoho území, kde vyvážená, kvalitná a bezprostredná výživa nie je samozrejmosťou, kde nemajú deti zabezpečené adekvátne nutričné podmienky pre zdravý rast, kde ľudia trpia podvýživou a veľkým nedostatkom. Na jednej strane dochádza k ochoreniam spôsobených nadbytkom a nevhodným zložením stravy, na druhej strane máme populáciu, ktorá trpí neadekvátnym zložením stravy z nedostatku.

    FAO vyzýva svet, aby každý z nás prispel svojou troškou k lepšiemu výsledku. Nabáda krajiny k spoločným aktivitám so spoločným cieľom. Aktivít na podporu a zviditeľnenie tohto cieľa sa každý rok zúčastní asi 150 krajín sveta a Slovensko nie je výnimkou. Prostredníctvom regionálnych úradov verejného zdravotníctva - odborov Podpory zdravia a výchovy k zdraviu a Poradenských centier na ochranu a podporu zdravia je zabezpečená propagácia tohto dňa, rovnako aj odborné prednášky a aktivity na túto tému, predovšetkým v súvislosti s realizáciou medzinárodného projektu EÚ "Školský program". V materských, základných a stredných školách odborníci v rámci "Týždňa zdravej výživy" vysvetľujú deťom význam potravy pre človeka, jej dôležitosť, potrebu jej kvality, bezpečnosti, ako aj vyčerpateľnosti a spôsobu zaobchádzania s ňou. Významným projektom na počesť tohto dňa je aj projekt "Hovorme o jedle", ktorého organizátorom je Centrum rozvoja znalostí o potravinách, pod záštitou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Odbornú garanciu prevzali Úrad verejného zdravotníctva SR, Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum - Výskumný ústav potravinársky a Štátna veterinárna a potravinová správa.

    ZDROJ : https://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=3933%3A16-oktober-svetovy-de-potravin-svetovy-de-vyivy&catid=106%3Aaktualne&Itemid=106

    ZDROJ obrázku: https://www.shutterstock.com/cs/image-photo/selection-healthy-food-540997561

     
• • 

• • 

• • Výživa detí

  • Strava ovplyvňuje správny rast a vývoj dieťaťa. Pestrou, vyváženou a plnohodnotnou stravou budujeme v dieťati správne stravovacie návyky, ktoré si so sebou nesie až do dospelosti. Jedlo dodáva živiny nielen pre rast, ale je súčasťou celého spektra sociálnych interakcií počínajúc vytvorením vzťahu medzi matkou a dieťaťom.

    Najviac energie potrebuje dieťa po narodení po dobu prvého roka. Toto obdobie sa vyznačuje rýchlym rastom, dieťa vyrastie zhruba o polovicu, v období dojčaťa sa pôrodná hmotnosť až strojnásobí. Obdobie prvých 1000 dní života dieťaťa sa vyznačuje dozrievaním imunitného a tráviaceho systému, vytvára sa najviac nervových spojení, mozog rastie až o gram denne, posilňuje sa kostrovo-svalový aparát. S pribúdajúcim vekom následne potreba energie mierne klesá. Ďalší skok v potrebe energie smerom hore je v období dospievania. U detí sa nedostatok energie môže prejaviť spomalením rastu a vývoja.

    Výživa detí a dospievajúcej mládeže má zabezpečovať nielen telesný rast s primeranými hmotnostnými prírastkami, ale aj vývoj jednotlivých orgánov tela a zdokonaľovaním ich funkcií.

    Vážne nedostatky výživy v tejto dobe môžu narušiť správny rast a vývoj. Môžu sa prejaviť bezprostredne, a to v podobe anémie, malnutrície, obezity, v poruchách rastu, v zubnom kaze, ale môžu mať aj dopad v dospelosti, a to vo vzťahu k rozvoju ochorenia ako diabetes mellitus, ateroskleróza, hypertenzia, osteoporóza, nádorové ochorenia.

    Nedostatky vo výžive dnešných detí a mládeže

    • Nedostatočný príjem čerstvého ovocia a zeleniny
    • Nadmerný príjem sladených a kofeínových nápojov
    • Vynechávanie jednotlivých jedál (vynechanie raňajok, konzumácia obedu v čase olovrantu, najvýdatnejším jedlom dňa je večera)
    • Konzumácia jedál rýchleho občerstvenia
    • Nadmerný príjem soli ( v hranolčekoch, lupienkoch)
    • Minimum fyzickej aktivity
    • Nedostatočná výživa ( odriekanie jedla, poruchy príjmu, diéty, vegetariánstvo, najmä dievčatá v období puberty pre zachovanie si "štíhlej línie" )
    • Nezáujem o to, čo konzumujem

    Spôsob výživy detí a dospievajúcej mládeže ovplyvňujú nielen stravovacie návyky získané v rodinnom prostredí, ale tiež vplyv prostredia v škole, v kruhu priateľov, a nemalý vplyv má aj reklama.

    Kvalita a kvantita stravy pôsobí nielen na rast a vývoj, ale má dopad aj na psychickú výkonnosť, pohotovosť, efektivitu učenia a emočné stavy. Preto je veľmi dôležité venovať sa strave detí a dospievajúcej mládeže, brať ohľad na energetické a nutričné potreby detí v jednotlivých vekových kategóriách a nezabúdať pritom ani na správny pitný režim. (Ľ. JAKUŠOVÁ, A. DOSTÁL, 2006, Stravovacie návyky adolescentov a zdravotné riziká)

• • Potravinová pyramída

  • Prvé poschodie pyramídy tvorí skupina potravín: chlieb a pečivo, obilniny, ryža, cestoviny

    Základom stravy by mali byť potraviny vyrobené z obilia - patrí sem pečivo, cestoviny, ryža, ovsené vločky, pohanka, kukuričné výrobky atď. Táto potravinová skupiny je bohatá na zložené sacharidy (škrob), vlákniny (nestráviteľné polysacharidy), vápnik, železo a vitamíny skupiny B. Menej významnou zložkou tejto skupiny sú bielkoviny. Jedna bielkovina však stojí za zmienku a tou je lepok. Ľudia, ktorí trpia neznášanlivosťou lepku musia zo svojej stravy vylúčiť potraviny, ktoré lepok obsahujú (pšenicu, jačmeň, ovos a raž).

    Vláknina v potravinách tejto skupiny (nerozložiteľná vláknina) je dôležitá pre správne trávenie, pomáha vyrovnávať hodnoty cukru v krvi a znižovať cholesterol.

    Obsah jednotlivých živín v múke záleží na stupni vymletia obilného zrna. Biela múka vzniká mletím vnútorných obilninových zŕn a otruby (teda všetky "obalové" vrstvy) sa odstraňujú. Preto jej chýbajú vitamíny, minerálne látky a vláknina, ktoré obsahujú otruby. Na rozdiel od nej je celozrnná múka výsledkom zomletia celého zrna. Tým, že je biela múka ochudobnená o otruby, je automaticky menej výživná. Je v nej menej vitamínov (o 80 % vitamínu B1 či 90 % vitamínu E), menej minerálnych látok (o 50 % vápnika, 70 % železa) a takisto menej vlákniny (o 85 %) a bielkovín (o 20% ).

    Každé denné jedlo vrátane raňajok by malo obsahovať aspoň jednu porciu potravín z tejto skupiny.

    ---

    Druhé poschodie pyramídy tvorí skupina potravín: ovocie a zelenina

    Do tejto skupiny patrí čerstvé, varené, zmrazené, sušené a konzervované ovocie a zelenina alebo spracované ako džús. Marmeládu a inak na sladko upravené ovocie a zeleninu však do tohto poschodia pyramídy nezaraďujeme. Obsah bielkovín a tuku u tejto skupiny potravín je zanedbateľný. Ovocie a zelenina sú dobrým zdrojom rozložiteľnej a nerozložiteľnej vlákniny, sú bohaté na vitamíny (A, C a E), na minerálne látky (vápnik, horčík, draslík a železo) a antioxidanty, ktoré chránia telo pred účinkom voľných radikálov. Ovocie je výborným zdrojom sacharidov.

    Vhodné je konzumovať až päť porcií ovocia a zeleniny denne. Najlepšie sú v surovom stave, kedy je v nich zachované najväčšie množstvo výživných látok, ako sú vitamíny, či minerály a vláknina.

    ---

    Tretie poschodie pyramídy tvoria dve skupiny potravín: mlieko a mliečne výrobky a mäso, mäsové výrobky, strukoviny, vajcia a ryby

    Mäso, mäsové výrobky, strukoviny, vajcia a ryby: Potraviny tejto skupiny sú dôležitým zdrojom bielkovín, minerálnych látok, železa a zinku, vitamínov skupiny B. Obsahujú tiež tuky. Potraviny z tejto skupiny je nutné jesť v rozumnej miere a dávať prednosť chudému mäsu. V olejnatých rybách sú mastné kyseliny omega-3, ktoré chránia pred srdcovými ochoreniami. Sú zároveň zdrojom vitamínu D. Strukoviny a orechy sú dobrým zdrojom horčíka, ktorý je dôležizý pre zdravé zuby akosti a správne fungovanie nervového systému. Vajcia sú veľmi výživné. Bielok je v podstate čistá a plnohodnotná bielkovina (obsahuje všetky nevyhnutné aminokyseliny vo vhodnom množstve a pomere). Žĺtok je bohatý na tuky a to najmä na tzv. fosfolipidy. Vajcia obsahujú aj vitamíny (A, D, E, K, skupinu B, karotény) a minerálne látky, z ktorých je veľmi dobre využiteľné železo.

    Mäso zohráva vo výžive dôležitú úlohu. Ani tu však nie je potrebné jeho konzumáciu preháňať. Je lepšie uprednostniť biele, chudé mäso, ryby a zverinu.

    Mlieko a mliečne výrobky: Potraviny tejto skupiny majú, rovnako ako ostatné potraviny živočíšnho pôvodu, vysokú výživovú hodnotu. Mlieko je zdrojom kvalitných bielkovín. K hlavným živinám, ktoré z tejto skupiny potravín čerpáme patrí ešte vápnik, horčík, riboflavín a vitamíny B 12 a A. Zo sacharidov obsahuje mlieko takmer výlučne laktózu. Niektorí ľudia tria neznášanlivosťou laktózy, tzn. že ju nevedia tráviť a mlieko im tak spôsobuje nadúvanie a hnačky.

• •